Satorii Okamoto
2 posters
Strana 1 z 1
Satorii Okamoto
pro DarkLezdgar Fri Sep 19, 2014 7:43 pm
¤ Meno ¤
Satorii Okamoto
¤ Vek ¤
27
¤ Pohlavie ¤
Muž
¤ Výška ¤
180 cm
¤ Místo pobytu ¤
(Higakure no Sato) Putuje krajinou zo svojou skupinkou priateľov.
¤ Hodnosť ¤
(Jounin/Sensei ) Uprchlík/ Nájomný vrah triedy S
¤ Fóbie ¤
1. (Z temnoty a zatratenia.)
2. Zo straty najbližších.
3. (Že nedokáže obrániť svoju dedinu ani Hikageho. )
¤ Sen ¤
1. Stať sa uznávaným a známym senseiom. (Splnené)
2. Nájsť niekoho, komu dokáže zveriť aj svoje najtajnešie tajomstvo. Pravého priateľa. (Splnené)
3. (Ochraňovať Hikageho aj za cenu svojho života.) (Nesplnené)
¤ Klan ¤
Okamoto
¤ Kekkei Genkai ¤
Hi Aato --> je to dvojúrovňové Kekkei Genkai. Prvá úroveň je tvorená elementom Hiton (slnečná element), ktorý vzniká spojením Raitonu, Dotonu a Katonu. Uživatelia tohoto KG dokážu Hiton nejen tvoriť ale aj s ním plne manipulovať. Druhá úroveň je tzv. Higan. Je to doujutsu, ktorý sa objavuje v ľavom oku a jeho schopnosťou je Telekinéza (dokáže ľubovolne pohybovať s hmotnými aj nehmotnými predmetmi). Táto telekinéza je však veľmi obmedzená. Síce môže pohybovať predmetmi ale iba do určitej hmotnosti. Nedokáže pohnúť horou, keby sa o to pokúsil znamenalo by to pre neho okamžitú smrť. A to aj v prípade že pred tým použije absolútnu formu. Absolútna forma, ktorá sa objaví v oboch očiach a uživateľovo telo sa premení v Hiton. Ďalším špecifikom je manipulovánie s teplotou, keď uživateľ dokáže z predmetu vysať teplotu alebo ju naopak do predmetu vložit.
¤ Schopnosť KG ¤
Hiton --> Slnečný Element,
Higan --> Kinetické Oko.
¤ Štýl boja ¤
¤ Ninjutsu ¤ --> 50%
¤ Taijutsu ¤ --> 50%
¤ Genjutsu ¤ --> 0%
Satorii je veľmi dobrý bojovník na blízko. Jeho pohyby sú ladné a veľmi presné. Vždy si najprv dopredu rozmyslí čo sa chystá spraviť a potom to spraví. Satorii je taktický typ bojovníka. Veľmi rád a taktiež veľmi dobre využíva svoje taktiky v boji a to z neho spravilo vynikajúceho ninju. Aj keď nemá moc priateľov, je veľmi zručný a vždy si vo všetkom vedel pomôcť sám. Od malička sa snažil dokázať ostatným že aj on existuje a je každému dôstojním protivníkom. Jeho schopnosti sú úctyhodné. Špecializuje sa najmä na boj z blízka, preto si už od maličky piluje svoju obratnosť, rýchlosť a presnosť úderov. Tvrdo drie každý jeden deň, a snaží sa stále zdokonaľovať. Ďaľšia špecialita v jeho schopnostiach je špionáž. Keď bol malí, jeho najobľúbenejšia hra bolo skrývačka. A pokračuje v nej do dnes. Je majster v skrývaní sa a následne prekvapujúcom útoku na smrtiace miesta protivníka. Vďaka jeho Higanu dokáže hýbať z hmotnými aj nehmotnými predmetmi na veľké vzdialenosti preto je vynikajúci v odpútaní pozornosti. Aj keď je to za cenu stráty veľkého množstva chakry. Pracuje prevažne sám pretože si všetko rád robí po svojom a najlepšie ako len vie. Hiton je pre neho veľmi dôležitou podstatou. Zamiloval si ju, a je hrdý nato že sa narodil do klanu Okamoto. Aj keď sa to tak niekedy nezdá, jeho snom aj budúcim cieľom bolo stať sa senseiom a tým viac pomáhať dedine. Tento sen sa mu aj nakoniec splnil a on uvidel novú podstatu svojho života. Našiel si priateľov a tých bránil celým svojím srdcom. Po tej osudovej chvíli sa ale úplne zmenil. Jeho srdce stratilo súcit. Všetka jeho radosť, láska a všetko dobré čo v sebe mal odišlo nevedno kam. Jeho bojový štýl s ním zostal no láskavosť zanikla. Jeho pohyby sú prudké a dravé. Neradno sa s ním zahrávať.
¤ Zbrane a vybavenie ¤
ZVN, Zlatá katana.
¤ Podstata ¤
Katon, Raiton, Doton --> Hiton
¤ Charakter ¤
(Satorii je milý, priateľský a hlavne obetavý. Nemá veľa kamarátov vďaka svojej uzavretosti a hlavne kvôli tomu že sa vždy do všetkého púšťa sám. Ľuďom moc neverí, radšej je v prírode zo zvieratami. Ale keď už si nejakých priateľov nájde dokáže sa za nich postaviť aj takej chvíli keď v boji nemá žiadnu šancu. Jednoducho nedovolí aby o týchto ľuďoch niekto povedal čo i len jedno krivé slovo alebo urobiť niečo čo sa Satoriimu nepáči. ) Všetko sa stratilo, Satoriiho dobré vlastnosti zmizli a prišli tie zlé. Priateľský a milý zostal no iba na jeho priateľov, ostatných ľudí nenávidí a to z dôvodu ktorý pred ostatnými skrýva a vie o ňom len on sám. Teraz je to shinobi ktorý je nesmierne agresívny a niekedy priam až vyzerá ako keby sa zbláznil aj keď to tak nie je. Uvedomuje si čo robí a dokonca to robí z radosťou. Miluje súboje, zabíjanie a všetko okolo toho.
¤ Životopis ¤
Ten pravý priateľ:
Bol krásny a slneční deň. Nad klanom Okamoto svietilo slnko a jemne pofukoval vetrík čo robilo z tohoto dňa ten najlepší. Satorii bol malý a veľmi šikovný chlapec ktorý miloval prírodu a taktiež všetky živé tvory v nej. Chodieval tam veľmi často už zavčasu rána a odchádzal za tmy. Staral sa o zvieratá, prírodu a robil to vždy z úsmevom na tváry. Všetko bolo perfektné a on mal šťastné detstvo. Nastal čas kedy sa mal z malého Satoriiho shinobi. Prišiel deň nástupu na akadémiu kde sa mal učiť používať ninjutsu, taijutsu a kopu iných schopností využívaných klanom Okamoto. Satorii sa tam veľmi tešil, nemal moc priateľov a dúfal že práve tam si ich nájde. Prišiel deň "D", Satorii sa obliekol, poumýval sa a z úsmevom na tvári sa vydal na cestu šťastia. No aspoň on si to tak myslel a predstavoval. Keď prišiel do akadémie bolo to presne tak ako do teraz. Nikto sa s ním neprehovoril a očividne nikto nemal záujem sa s ním skamarátiť. Sedel smutne na svojom mieste a pozeral sa von z okna. Takto to robil každý deň. Každý deň sedel v škole a stále pozeral von z okna. Čakal kedy konečne skončí vyučovanie a on bude môcť ísť za svojími zvieracími priateľmi. Satorii stále viac prestával mať ľudí rád, myslel si že každý z nich je až moc namyslený a že všetci sú zlý. Stále viac a viac sa ostatným ľuďom vzďaľoval, no stále viac a viac sa približoval ku zvieratám. Prišiel ďaľší deň, Satorii kráčal do školy ako každý deň keď v tom sa ku nemu niekto prihovoril. Bol to chlapec menom Kazuki. Tento chlapec bol z toho istého klanu ako Satorii. Satorii ho už veľa krát videl, no nikdy nemal sám odvahu sa ku nemu prihovoriť. Bol od Satoriiho o rok starší takže mal pred ním istý rešpekt. Keď sa ku nemu ale prihovoril zostal veľmi prekvapený. Za celé týždne bol Kazuki prvým kto mal záujem sa s ním rozprávať. Dojalo ho to, po záhadnej smrti jeho rodičov myslel že sa mu zrútil celý svet a otočil sa mu chrbtom. Po dlhom dni sedenia v lavici sa Satorii vybral domov keď v tom ho znovu zastavil Kazuki. Spoločne sa vybrali ku Satoriimu domov kde sa veľmi dlho rozprávali, zabávali a spoločne sa smiali. Satorii mal konečne pocit že nieje na tomto svete sám. Zobral Kazukiho zo sebou do lesa a poukazoval mu jeho vlastný svet. Vysvetlil mu všetko o prírode čo len vedel. Kazuki bol prvý kamarát ktorého kedy mal u seba doma, a taktiež bol prvý ktorému okázal toto prirodné kráľovstvo. Kedže klan Okamoto sídlil blízko Konohagakure no sato, lesy pri tejto malinkej dedine boli obrovské a plné rôznych zvierat. Satorii si konečne našiel priateľa s ktorým trávil skoro celé dni. Spoločne trénovali, spoločne sa smiali, učili sa a navzájom si pomáhali. Satorii bol šťastný ako ešte nikdy pred tým. Konečne našiel svojho najlepšieho priateľa. Toto priateľstvo sa postupom času zmenilo na rivalitu, dávali si rôzne súboje a súťaže aby zistili kto z nich je lepším shinobi.
Rozdelenie spoločnej cesty:
Satorii a Kazuki boli veľmi dobrými priateľmi aj po niekoľkých rokoch. Aj keď stále mdzi sebou súperili, dokázali si poradiť a spoločne prekonať rôzne nástrahy sveta ninju. Prešlo niekoľko rokov a obidvaja sa stále zlepšovali. Satorii veľmi tvrdo drel a trénoval každý deň len aby doviedol svoje schopnosti ku dokonalosti. Robil pre to všetko. A niekedy to až moc preháňal. No bol to veľmi schopný a šikovný ninja takže tie tvrdé a zdĺhavé tréningy sa mu na niečo vyplatili. Jedného dňa sa Satorii stretol z Kazukim a ten mu oznámil že ochádza. Dostal prácu mimo dediny, bola to práca ktorá sa len tak neodmieta. Mal strážiť feudálneho pána zeme ohňa. Kazuki odišiel a Satorii zostal zase sám. Stal sa z neho Jounin a dúfal že sa ešte niekedy z Kazukim vráti. Prešla veľmi dlhá doba a Kazuki sa stále nevracal. Čakanie ho už pomaličky omrzelo a rozhodol sa ísť vlastnou cestou. Bol ninja z Konohagakure no sato, Jounin a sensei. Jeho schopnosti ešte stále nedosahovali k dokonalosti, no bol zo dňa na deň silnejší. Prišla vojna, v ktorej Satorii ako jeden z mála ninjov prežil. Rozhodol sa ale Konohu opustiť. Hľadal miesto kam sa by mohol prichýliť. Narazil na jednu veľmi zvláštnu dedinu, ktorá sa mu už od prvej chvíle zapáčila. Mieril si to ulicami a už vtedy vedel že toto bude miesto kde chce zostať. Kráčal priamo ku budove kage, kde sa chcel pozrieť na vodcu tejto dediny ktorej meno bolo Higakure no Sato. Vošiel do budovy, vyšiel schodami a zastavil sa pred dverami na ktorych bolo napísané "Hikage". Pousmial sa, zaklopal a vošiel dnu. Keď tak spravil nemohol uveriť vlastným očiam. V kancelárií Hikageho sedel Kazuki. Jeho starý súper a taktiež najlepší priateľ. Stretnutie starých priateľov konečne nastalo. Satorii sa okamžite pridal ku jednotkám Higakure no Sato a sľúbil že bude túto dedinu a taktiež Kazukiho ochraňovať aj keby mal pritom prísť o život.
Dlhé roky v novej rodine a osudové rozhodnutie:
Prešlo pár rokov rokov a Satorii mal konečne svoju rodinu ktorú mohol brániť celým svojím životom. Miloval ich, staral sa o nich a nedal na nich dopustiť. Stal sa pravou rukou Hikageho, jeho verného priateľa z detstva a spoločne spravovali dedinu. Satorii dodržiavl svoje slová a ochraňoval Kazukiho aj dedinu najlepšie ako len vedel a zatiaľ sa mu to všetko aj darilo. Bolo krásny deň a Satorii sa s Kazukim vydal do vedľajšej dediny aby podpísali mierovú dohodu. Kráčali spoločne cestou ku nemenovanej dedine a rozprávali sa o starých časoch. Bolo to vážne super. Všetko išlo podľa plánu a oni dvaja sa mali stále radšej a radšej. Boli ako zohraná dvojka a navzájom si bránili chrbát. Vždy keď nastali nejaké nepriaznivé situácie spoločne to hravo zvládli bez toho aby tasili svoje katany alebo aby bol jeden z nich zranený. Boli známy po celom svete. Každý poznal ich mená a tak isto aj ich príbeh. Boli populárny. Po veľmi dlhej ceste konečne dorazili do tej dediny. Strávili tam pár dní a na danej zmluve sa nakoniec dohodli. S radosťou a úsmevom na tvári kráčali späť do svojej dediny keď v tom ich niekto prepadol. Bola to partička akýchsi shinobi ktorý si mysleli že môžu len tak prepadnúť Hikageho a potom odísť bez následkov. Prešla sotva minúta a už ležali na zemi v prachu a vo svojej vlastnej krvi si namáčali tváre. Kazuki sa ani nepohol, Satorii to vyriešil sám bez toho aby potreboval pomoc. Bola to len obyčajná partička ninjov a tak ju nepotreboval. Bolo po všetkom a tak Satorii a Kazuki pokračovali vo svojej ceste. Netrvalo dlho a konečne dorazili domov. Namierili si to rovno do Kazukiho kancelárie. Vošli dnu a sadli si na stoličky, poriadne sa ponaťahovali a naraz si oddýchli. Začali sa smiať na tom že už boli vážne ako dvojičky. Kazuki vzal tie faktúry o dohode a uložil ich do svojho stolíka. Potom ponúkol Satoriimu šálok čaju a ten ho samozrejme že neodmietol. Miloval čaje a to Kazuki veľmi dobre vedel. Sedeli v jeho kancelárií asi tak dve hodiny a neustále sa rozprávali. Vypili čaj, ktorý bol už studený a Satorii sa vybral domov. Nastala noc. Všade bol kľud. Odrazu sa ozval výbuch. Satorii okamžite pribehol ku oknu a pozrel sa čo sa deje. Zaútočili na nich. Obliekol sa a okamžite bežal za Kazukim. Tento nečakaný útok mala na svedomí dedina s ktorou práve podpísali dohodu o miery. Bol to podraz. Higakure bola napadnutá a teraz bolo na všetkých shinobi z nej aby svoj domov bránili. Bol to dlhý a náročný boj. Veľmi veľa shinobi zahynulo pre jej ochranu. Satorii a Kazuki odrážali útoky nepriateľov a všetko sa zdalo že bude v poriadku, keď v tom sa ozval obrovský výbuch a Hikageho budova ktorá bola priamo za nimi vybuchla. Črepy a rôzne veľké úlomky stien zasiahli Kazukiho a roztrhali ho na márne kúsky. Satorii to všetko videl na vlastné oči. Kľakol si na zem a z očí mu začali stekať slzy. Nedokázal ochrániť svojho partnera, priateľa, Hikageho tejto dediny. Bol v koncoch. Všetky jednotky tejto dediny pomaly ale rýchlo umierali. Satorii zostal sám. Rozhodol sa pre útek. Vedel že už nie je žiadna šanca na prežitie a ochránenie dediny. Bežal ku sebe domov (dom mal neďaleko dediny, takže mu ho nezničili), vzal si veci a utiekol.
Nová Etapa života:
Prešlo len pár minút od toho ako opustil zničenú Higakure no Sato. Kráčal pustým lesom a užíval si tieto minúty plné slobody ale aj smútku ktorý zo sebou zobral keď odchádzal z dediny. Slnečné lúče prenikali cez koruny stromov a ožarovali cestu pred Satoriiho nohami. Bol vážne veľmi krásny deň. Vtáčiky štebotali a poletovali z korún stromov sem a tam. Satorii bol oblečený vo svojom tradičnom oblečení. Mal na sebe svoje oceľové brnenie v ktorom mal zastrčený svoj meč, zelenú šatku a pod brnením čierny sveter pripevnený k nohaviciam opaskom s kostrou. Na chrbáte si niesol svoj batoh v ktorom mal oblečenie a všetko čo potreboval nato aby sa živý a zdravý dostal do cieľa. Kráčal špirálovitou cestičkou po lese a počúval okolité zvuky. Po dlhej dobe sa konečne začal usmievať a tešil sa na svoju novú etapu života. No to ešte netušil, že sa stane niečo čo ho postrčí úplne iným smerom akým pôvodne plánoval ísť. Neustále kráčal lesom a snažil sa prísť do najbližšej dediny čo najskôr. V tom ale niečo započul. Boli to ako keby kroky, ktoré išli priamo za ním. Otočil sa a obzeral sa navôkol seba, no aj tak nič nenašiel. Bolo to zvláštne a miestami až strašidelné. Rozhodol sa nevšímať si to a kráčal ďalej. Tak aj urobil. Pokračoval vo svojej ceste za šťastným životom keď v tom sa pred ním objavila osoba s čiernou kapucňou na hlave. Rudé oči svietili z tmy ktorú kapucňa vytvárala a palica ktorú neznámy držal v pravej ruke vyzerala ako palica ktorú videl opretú o jeden zo stromov blízko jeho rodného domu pred necelými tromi rokmi. Satorii okamžite odskočil do zadu a vražedným pohľadom sledoval neznámeho. "Kdo ste?!" Zakričal na neho. "Čo po mne chcete?! To vám nestačilo zničenie mojej dediny?! Chcete zabiť aj mňa?!" Opýtal sa ho chladným hlasom. Neznámy muž stále neodpovedal, len sa pozeral sa mierne sa potácal zo strany na stranu. Vyzeral ako keby mal vypité, a možno tomu aj tak bolo. Satorii pristúpil o kúsok bližšie a zopakoval svoje otázky. Neznámy muž v tom zdvihol ruku a ukazovákom ukazoval na Satoriiho. Pustil palicu, no tá namiesto toho aby spadla zostala stáť na mieste ako kôl. Rukou v ktorej držal palicu si dal dolu kapucňu. Satorii si okamžite všimol samé jazvy ktoré mal na tvári. S prekvapením výrazom sa pozeral na cudzinca a neveril svojim očiam. Nakoniec muž prehovoril. "Ty..." To je všetko čo sa z neho dostalo von. "Ja?.." Opýtal sa ho ešte viac prekvapený Satorii. "Ty si ten, ktorého hľadám." Usmial sa a prehrabol si vlasy. "Prečo hľadáte zrovna mňa?" Opýtal sa Satorii. "Nechápeš to...Sledoval som ťa veľmi dlhý čas, Satorii." Povedal cudzinec. "Odkiaľ ma poznáte?" Opýtal sa. "Ako hovorím, sledoval som ťa veľmi dlhý čas. Moje meno je Zentaro Ayame." Poklonil sa. "Som potulný ninja hľadajúci svojho nástupcu v predaní tajného zvitku s technikou Kuchiyose no Jutsu. Aby som upresnil o čom rozprávam, keď si bol ešte malý chlapec tvoji rodičia mi dali túto techniku a povedali, že keď dospeješ, mám ti ju dať. Dedila sa vo vašej rodine z generácie na generáciu a teraz nastal ten správny čas aby si pokračoval ty." Siahol rukou za chrbát a snažil sa vybrať ten zvitok, no Satorii okamžite vytiahol svoj meč a vytasil ho na Zentara. Nevedel že siaha pre zvitok a preto to bral ako signál k útoku. "Ou...kľud, mladý shinobi. Ja ti nechcem ublížiť." Povedal a pokračoval vo vyťahovaní. Nakoniec ho aj pod hrozbou ublíženia na zdravý vytiahol a ukázal mu ho. Položil ho na zem a rozprestrel ho. "Vy ste poznali mojich rodičov?" Opýtal sa ho. "Samozrejme, keby som ich nepoznal, neprinesiem ti toto." Povedal s úsmevom na tvári. Satorii sa taktiež mierne usmial a skryl svoj meč späť do púzdra. Kľakol si ku Zentarovi a pozeral sa na ten zvitok. "Tak ja ti to teda predvediem. Ustúp trošku." Povedal a následne Satorii ustúpil o kúsok dozadu. Zentaro si zahryzol do prsta, krv si rozotrel v dlani a spravil pečate. "Kuchiyose no Jutsu!" Povedal a ruku na ktorej mal krv priložil na zvitok. Na zvitku sa objavil oblak pary, no tá za malú chvíľu zmizla. Teraz tam sedelo malé, biele vĺča. "Toto je Jun." Usmial sa Zentaro. Satorii okamžite pribehol ku zvitku. "Ten je krásny." Usmial sa."Ano je. Teraz je ešte malinký, no keď vyrastie bude z neho riadny a veľmi silný vlk." Hneď ako Yachi pribehol, Jun sa postavil na svoje malinké labky a zavrčal na neho. "Ešte ťa nepozná, no spozná. Neboj sa." Usmial sa. "A teraz hlavný dôvod prečo som tu. Hneď ako mi tvoji rodičia dali tento zvitok, poverili ma aj tvojím tréningom. Keďže máš už tréning za sebou a to veľmi prísny, rozhodol som sa že bude úplne stačiť keď ťa naučím túto techniku používať." Povedal a zrušil techniku, čo spôsobila že sa Jun vrátila do svojho sveta. Zroloval zvitok a dal si ho späť na chrbát. "Poznal som Kazukiho, takže viem že ten tréning ktorý ste spolu podstúpil musel byť nároční, no zocelí ťa." Satorii zostal veľmi prekvapený. "Vy ste ho poznal? Takže už asi viete čo sa stalo." Zhlboka sa nadýchol a pozrel sa do neba. "Viem čo sa stalo a ver tomu že ma to veľmi mrzí." Odvetil mu. Po chvíli sa opäť pozrel na Satoriiho. "Tak, je to na tebe. Pôjdeš somnou? Alebo budeš pokračovať v ceste?" Opýtal sa ho. Satorii chvíľku len tak stál a rozmýšľal či pôjde alebo zostane. Nakoniec sa rozhodol zostať so Zentarom a učiť sa nové Jutsu.
Ozajstný Priateľ:
Po odsúhlasení sa Satorii vydal zo Zentarom na ďalšie dobrodružstvo. Cesta bola dlhá a čas sa krátil. Po necelej hodine kráčania kľukatou cestičkou v lese boli konečne na mieste výcviku. Bol to starý opustený dom. Teda aspoň tak vyzeral. V skutočnosti to bol Zentarov dom. Pri tejto ceste mal najprv Satorii obavy, no tie opadli hneď ako pochopil všetko čo sa teraz stalo. Vošli do domu a Zentaro si hneď sadol na gauč. "Prepáč, Zentaro. Nechcem byť neslušný, no nemám toľko času nato aby som tu len tak posedával." Povedal a keď sa na neho Zentaro pozrel, usmial sa. Zentaro sa okamžite postavil a kráčal ku Satoriimu. Ten sa pripravoval na ranu, alebo vynadanie...no nemal dôvod. Zentaro ho iba chytil za hlavu a usmial sa. "Máš pravdu, tak poďme." Povedal a vyšiel z domu. Postavil sa na dvor ktorý mal za domom a čakal na Satoriiho. Ten prišiel chvíľu po ňom a zavrel za sebou dvere. Postavil sa pred Zentara a čakal čo sa bude diať. Zentaro spravil pečate a privolal zvitok. Hneď ako tak spravil ho chytil do ruky a rozložil ho na zemi. "Pristúp ku mne, Satorii." Povedal a ukázal mu rukou nech príde. Satorii pristúpil ku nemu a zvitku. "Prvé vec čo musíš spraviť je, že musíš podpísať zmluvu zo zvieraťom ktorého chceš privolať. Jediné čo stačí je, že sa podpíšeš do tohoto zvitku svojou krvou." Satorii si kľakol, zahryzol si do prstu a krv si otlačil na všetky ostatný prsty. Naklonil sa nad nad zvitok že sa už ide podpísať keď v tom si všimol ďalšie mená na zvitku. Mama...Otec.. Pomyslel si, usmial sa a nakoniec sa podpísal na zvitok. Utrel si krv a postavil sa. "Hotovo." Povedal sebavedomo a čakal čo bude ďalej. "Super, teraz si právoplatne podpísal zmluvu z vlkmi. Hneď ako budeš potrebovať ich pomoc, stačí sa pohrýzť a krv si potrieť na dlaň. Potom spravíš pečate a ruku s krvou priložíš na zem, alebo hocaké pevné miesto. To ale platí iba pri zvieratách ktoré musia stáť. Keď podpíšeš zmluvu z nejakým lietajúcim zvieraťom, môžeš ho samozrejme privolať aj vo vzduchu." Povedal mu a čakal, kým to Satorii pochopí. Ten to na prekvapenie pochopil na prvý krát. "Tak...teraz to už treba iba trénovať. Nečakaj že sa ti to podarí hneď na prvý krát a taktiež sa môže stať že zviera ktoré privoláš ťa vôbec nebude poslúchať a nebude ťa mať nejak extra v láske." Podotkol a vošiel späť do domu. Teraz už to bolo iba na Satoriim. Začal sa sústrediť, naberal čo najviac síl. Keď si mi myslel že je pripravený, spravil pečate a ruku s krvou priložil na zem. "Kuchiyose no Jutsu!" Povedal, no vôbec sa mu to jutsu nepodarilo. S toho čo privolal sa nedalo rozpoznať, či je to samička alebo samec. Zrušil techniku a pokúšal sa o to znovu. Prešiel skoro celý deň a Satorii už bol úplne vyčerpaný, stále sa mu nepodarilo privolať Juna. Snažil sa najviac ako len vedel, no nezvládal to. Rozhodol sa ísť si oddýchnuť a vyskúšať to zas ráno. Tak sa aj stalo. Hneď ako sa ráno zobudil, vyšiel na dvor a opäť trénoval. No bez výsledku. Prešli necelé dva dni a Satorii sa skoro nikam nepohol. Bol s toho moc smutný. No Zentaro ho povzbudil a Satorii bol pripravený na ďalšie kolo. Vyšiel von a postavil sa na trávu. V jeho očiach bolo vidieť tak obrovské sebavedomie aké ešte nikdy nemal. Kusol sa do prsta a krvou si potrel dlaň. Tak ešte naposledy... Pomyslel si a začal robiť pečate. "Kuchiyose no Jutsuuuu!!" Zakričal a ruku priložil k zemi. Jeho telo zahalil dym. V dyme boli vidieť obrysy človeka a niečoho čudného čo držal v ruke. Zentaro ktorý stál na schodoch len neveriacky pozeral a čakal čo to má Satorii v rukách. Vietor zafúkal a dym sa rozptýlil do všetkých strán. Keď už bol prečo aj ten posledný obláčik dymu Zentaro sa usmial a začal tlieskať. Pred jeho očami stál Satorii a v rukách držal Juna. "Výborne!!" Povedal a pochválil Satoriiho. Ten sa len usmieval a šťastný vyhadzoval Juna do vzduchu. Satoriiho tréning bol u konca a teraz sa konečne mohol vydať na svoju cestu. Zentaro, ktorý bol nesmierne rád že s ním nakoniec Satorii išiel ho odprevadil von z lesa. Rozlúčili sa a Satorii pokračoval v ceste. Prešlo niekoľko dní a už konečne videl miesto na jeho prežitie. Bolo to krásne miesto na úpetí hôr skryté v prírode. Bol veľmi rád, že sa naučil niečo nové a taktiež že už je konečne v jeho novom domove. Ešte pred tým, ako vošiel do domu sa postavil na lúku hneď vedľa a musel si vyskúšať svoju novú techniku. "Kuchiyose no Jutsu." Povedal a privolal Juna. To čo videl ho strašne prekvapilo. Jun vyrástol a stal sa z neho dospelý vlk. "Ahoj, Satorii." Povedal Jun a Satorii len tak pozeral s otvorenými ústami. "T-ty....rozprávaš?".. Opýtal sa. "Ano, každý plno vyvinutý vlk dokáže rozprávať." Povedal Jun a usmial sa. Satorii len prikročil ku nemu a zasmial sa. "To je supéééér." Zakričal a objal Juna. "Toto bude vážne skvelé." Povedal a spoločne z Junom vkročili do domu.
Nájomný vrah:
Satorii a Jun žili pokľudný život vo svojom novom domčeku. Spoločne sa starali o úrodu, pestovali ovocie, zeleninu a všetky ostatné veci na prežitie. Boli na všetko sami, dreli od rána do večera. Taktiež každý deň trénovali, predsa Satorii je stále ninja a tak nemôže zabudnúť bojovať. Boli zohraný, presne ako kedysi Satorii s Kazukim. Rozumeli si a stali sa z nich priatelia na život a na smrť. Jun pomáhal Satoriimu zabudnúť na všetko čo sa stalo. A zato mu Satorii nesmierne vďačný. Spravil by pre neho všetko a taktiež aj Jun pre Satoriiho. Všetko bolo v poriadku, ich život bol kľudný a nemuseli riešiť nijaké problémy. Až do jedného dňa kedy Satoriimu prišiel akýsi list. Nevedel od koho je, no bolo v ňom správa a popis jednej osoby. Satorii najprv nechápal, no potom mu to začalo pomali dochádzať. Dom v ktorom teraz žili asi pred tým patril nejakému nájomnému vrahovy. Tento dom nebol Satoriiho. Našiel ho jedného dňa keď sa bol prejsť. Nikoho tu dlhé roky nevidel a bol tu kľud tak sa rozhodol tu žiť. V liste bolo všetko, všetky údaje.. Ten človek ktorý tu pred tým býval mal teraz za úlohu zabiť nejakého diplomata. Pravdou bolo, že Satorii nad tým začal uvažovať. Rozmýšľal či túto prácu vezme aj keď nebola určená pre neho. Už nebol shinobim nejakej dediny, bol na všetko sám a peniaze na spravovanie tohoto domu a na stravu sa míňali. To čo si vypestoval aj tak nebolo dosť nato aby prežili. Potajme chodil kupovať jedlo aby o tom Jun nevedel. Po dlhých dňoch rozmýšľania sa nakoniec rozhodol túto prácu prijať. Po konečnom rozhodnutí sa Satorii vydal na miesto kde sa tá osoba mala údajne skrývať. Tento diplomat utiekol a zobral zo sebou nejaké dokumenty. Pot mu stekal po tvári a nervozita v jeho tele stúpala. Kráčal som lesom smerom do jaskyne kde sa skrýval. Spustil sa dážď, kvapky dažďu mu stekali cez vlasy, po tvári až na zem. Vlasy mal za chvíľu nato kompletne mokré a tak isto aj oblečenie. V očiach mal sebaistotu a dôveru v seba samého, tvár bez emócií zakrývala pocity ktoré mal na srdci. Nervozita, strach...všetok stres ktorý v sebe mal bol ako kameň ktorí mu sťažoval život. Keď bol už len kúsok od jaskyne, pozrel sa do neba a čakal. Čakal kedy príde na scénu jeho svedomie a nedovolí mu niečo také spraviť. No nič sa nestalo. Vošiel do jaskyne a pozrel som sa na toho diplomata. Diplomat nepoznal Satoriiho a tak sa na neho iba prekvapene pozeral. Ten iba vytiahol meč a pristúpil ku nemu bližšie. Tvár mal zakrytú svojou šatkou a tak keby si to náhodou Satorii rozmyslí nemusí sa ničoho báť. Ten diplomat by ho nespoznal. No nestalo sa tak, Satorii si to nechcel rozmyslieť...potreboval peniaze. Sekol pred seba a zasekol svoju katanu do diplomatovej hlavy. Vytiahol ju, zobral dokumenty a utiekol. Tieto dokumenty odniesol na miesto ktoré bolo taktiež dopodrobna popísané v liste a položil ich na kameň. Odišiel a skryl sa v neďalekých kríkoch. Pozoroval miesto kam ich dal a čakal. Videl niekoho prichádzať. Muž zahalený tieňom prichádzal. Zodvihol dokumenty a chcel odísť, no v tom započul šušťanie. Bol to Satorii ktorý sa v kríkoch pohol a tým na seba upozornil. Bola to začiatočnícka chyba a on sa zato veľmi hanbil. Strhol sa súboj...bojovalo sa dlho a tvrdo no Satorii prehral. Celý dorezaný a dobitý zostal polomŕtvy ležať na zemi a pomaličky dýchal. Vedel že toto boli jeho posledné minúty života. Veril že ho niekto nájde a pomôže mu...no pritom aj vedel že to sú už iba jeho predstavy a nikto nepríde.
¤ Techniky ¤
Samozrejme ovláda všetky základné techniky ninju ranku E. (Chodenie po vode, strome. Bunshin no Jutsu, Henge no Jutsu, Kawarimi no Jutsu...atď.)
C-rank Techniky:
Názov Techniky: Hi Shuriken
Popis: Vytvoří buď malé nebo velké shurikeny z hitonu.
Rank: C
B-rank Techniky:
Názov Techniky: Hi Tenshu Ryoute
Popis: Obalí ruce uživatele Hitonem, který okamžitě vychladne, je to extrémně tvrdá sloučenina.
Rank: B
Názov Techniky: Hi shuriken no Giga
Popis: Vytvoří obří shuriken.
Rank: B
Názov Techniky: Hi bunshin no jutsu
Popis: Vytvoří klony z Hitonu, jsou vytrvalejší a odolnější než stínové klony a po zničení mohou vybuchnout.
Rank: B
A-rank Techniky:
Názov Techniky: Hi Shirudo no jutsu
Popis: Štít z hitonu, který pohlcuje ninjutsu a tím se posilňuje.
Rank: A
Názov Techniky: Hajai tama
Popis: Technika bez ručních pečetí, z dlaně uživatele vystřelí velice žhavý proud hitonu.
Rank: A
S-rank Techniky:
Názov Techniky: Hi Chikara
Popis: Navazuje na Hi tenshu ryoute, vytvoří v dlaních uživatele slunce, které po zásahu nepřítele rozdrásá místo styku a spálí ho, následně se prudce zvětší a spálí celý cíl.
Rank: S
Kuchiyose no Jutsu:
Meno: Jun
Pohlavie: Muž (Samec)
Vek: 5 rokov
Vzhľad: Jun je celý biely. Na tvári má jazvy po rôznych súbojoch v ktorý bojoval spoločne zo Satoriim. Má zelené oči.
Zvláštnosti: Keď sa Jun rozzúri, jeho oči zmenia farbu na červeno. Jeho srsť sa naježí a je veľmi agresívny.
¤ Dovednostní body ¤
Taijutsu –-> 4
Síla --> 5
Rychlost –-> 5
Inteligence –-> 5
Genjutsu --> 0
Chakra –-> 5
Ruční pečetě –-> 5
Ninjutsu –-> 5
Celkem --> 34
Satorii Okamoto
¤ Vek ¤
27
¤ Pohlavie ¤
Muž
¤ Výška ¤
180 cm
¤ Místo pobytu ¤
(
¤ Hodnosť ¤
(
¤ Fóbie ¤
1. (
2. Zo straty najbližších.
3. (
¤ Sen ¤
1. Stať sa uznávaným a známym senseiom. (Splnené)
2. Nájsť niekoho, komu dokáže zveriť aj svoje najtajnešie tajomstvo. Pravého priateľa. (Splnené)
3. (
¤ Klan ¤
Okamoto
¤ Kekkei Genkai ¤
Hi Aato --> je to dvojúrovňové Kekkei Genkai. Prvá úroveň je tvorená elementom Hiton (slnečná element), ktorý vzniká spojením Raitonu, Dotonu a Katonu. Uživatelia tohoto KG dokážu Hiton nejen tvoriť ale aj s ním plne manipulovať. Druhá úroveň je tzv. Higan. Je to doujutsu, ktorý sa objavuje v ľavom oku a jeho schopnosťou je Telekinéza (dokáže ľubovolne pohybovať s hmotnými aj nehmotnými predmetmi). Táto telekinéza je však veľmi obmedzená. Síce môže pohybovať predmetmi ale iba do určitej hmotnosti. Nedokáže pohnúť horou, keby sa o to pokúsil znamenalo by to pre neho okamžitú smrť. A to aj v prípade že pred tým použije absolútnu formu. Absolútna forma, ktorá sa objaví v oboch očiach a uživateľovo telo sa premení v Hiton. Ďalším špecifikom je manipulovánie s teplotou, keď uživateľ dokáže z predmetu vysať teplotu alebo ju naopak do predmetu vložit.
¤ Schopnosť KG ¤
Hiton --> Slnečný Element,
Higan --> Kinetické Oko.
¤ Štýl boja ¤
¤ Ninjutsu ¤ --> 50%
¤ Taijutsu ¤ --> 50%
¤ Genjutsu ¤ --> 0%
Satorii je veľmi dobrý bojovník na blízko. Jeho pohyby sú ladné a veľmi presné. Vždy si najprv dopredu rozmyslí čo sa chystá spraviť a potom to spraví. Satorii je taktický typ bojovníka. Veľmi rád a taktiež veľmi dobre využíva svoje taktiky v boji a to z neho spravilo vynikajúceho ninju. Aj keď nemá moc priateľov, je veľmi zručný a vždy si vo všetkom vedel pomôcť sám. Od malička sa snažil dokázať ostatným že aj on existuje a je každému dôstojním protivníkom. Jeho schopnosti sú úctyhodné. Špecializuje sa najmä na boj z blízka, preto si už od maličky piluje svoju obratnosť, rýchlosť a presnosť úderov. Tvrdo drie každý jeden deň, a snaží sa stále zdokonaľovať. Ďaľšia špecialita v jeho schopnostiach je špionáž. Keď bol malí, jeho najobľúbenejšia hra bolo skrývačka. A pokračuje v nej do dnes. Je majster v skrývaní sa a následne prekvapujúcom útoku na smrtiace miesta protivníka. Vďaka jeho Higanu dokáže hýbať z hmotnými aj nehmotnými predmetmi na veľké vzdialenosti preto je vynikajúci v odpútaní pozornosti. Aj keď je to za cenu stráty veľkého množstva chakry. Pracuje prevažne sám pretože si všetko rád robí po svojom a najlepšie ako len vie. Hiton je pre neho veľmi dôležitou podstatou. Zamiloval si ju, a je hrdý nato že sa narodil do klanu Okamoto. Aj keď sa to tak niekedy nezdá, jeho snom aj budúcim cieľom bolo stať sa senseiom a tým viac pomáhať dedine. Tento sen sa mu aj nakoniec splnil a on uvidel novú podstatu svojho života. Našiel si priateľov a tých bránil celým svojím srdcom. Po tej osudovej chvíli sa ale úplne zmenil. Jeho srdce stratilo súcit. Všetka jeho radosť, láska a všetko dobré čo v sebe mal odišlo nevedno kam. Jeho bojový štýl s ním zostal no láskavosť zanikla. Jeho pohyby sú prudké a dravé. Neradno sa s ním zahrávať.
¤ Zbrane a vybavenie ¤
ZVN, Zlatá katana.
¤ Podstata ¤
Katon, Raiton, Doton --> Hiton
¤ Charakter ¤
(
¤ Životopis ¤
Ten pravý priateľ:
Bol krásny a slneční deň. Nad klanom Okamoto svietilo slnko a jemne pofukoval vetrík čo robilo z tohoto dňa ten najlepší. Satorii bol malý a veľmi šikovný chlapec ktorý miloval prírodu a taktiež všetky živé tvory v nej. Chodieval tam veľmi často už zavčasu rána a odchádzal za tmy. Staral sa o zvieratá, prírodu a robil to vždy z úsmevom na tváry. Všetko bolo perfektné a on mal šťastné detstvo. Nastal čas kedy sa mal z malého Satoriiho shinobi. Prišiel deň nástupu na akadémiu kde sa mal učiť používať ninjutsu, taijutsu a kopu iných schopností využívaných klanom Okamoto. Satorii sa tam veľmi tešil, nemal moc priateľov a dúfal že práve tam si ich nájde. Prišiel deň "D", Satorii sa obliekol, poumýval sa a z úsmevom na tvári sa vydal na cestu šťastia. No aspoň on si to tak myslel a predstavoval. Keď prišiel do akadémie bolo to presne tak ako do teraz. Nikto sa s ním neprehovoril a očividne nikto nemal záujem sa s ním skamarátiť. Sedel smutne na svojom mieste a pozeral sa von z okna. Takto to robil každý deň. Každý deň sedel v škole a stále pozeral von z okna. Čakal kedy konečne skončí vyučovanie a on bude môcť ísť za svojími zvieracími priateľmi. Satorii stále viac prestával mať ľudí rád, myslel si že každý z nich je až moc namyslený a že všetci sú zlý. Stále viac a viac sa ostatným ľuďom vzďaľoval, no stále viac a viac sa približoval ku zvieratám. Prišiel ďaľší deň, Satorii kráčal do školy ako každý deň keď v tom sa ku nemu niekto prihovoril. Bol to chlapec menom Kazuki. Tento chlapec bol z toho istého klanu ako Satorii. Satorii ho už veľa krát videl, no nikdy nemal sám odvahu sa ku nemu prihovoriť. Bol od Satoriiho o rok starší takže mal pred ním istý rešpekt. Keď sa ku nemu ale prihovoril zostal veľmi prekvapený. Za celé týždne bol Kazuki prvým kto mal záujem sa s ním rozprávať. Dojalo ho to, po záhadnej smrti jeho rodičov myslel že sa mu zrútil celý svet a otočil sa mu chrbtom. Po dlhom dni sedenia v lavici sa Satorii vybral domov keď v tom ho znovu zastavil Kazuki. Spoločne sa vybrali ku Satoriimu domov kde sa veľmi dlho rozprávali, zabávali a spoločne sa smiali. Satorii mal konečne pocit že nieje na tomto svete sám. Zobral Kazukiho zo sebou do lesa a poukazoval mu jeho vlastný svet. Vysvetlil mu všetko o prírode čo len vedel. Kazuki bol prvý kamarát ktorého kedy mal u seba doma, a taktiež bol prvý ktorému okázal toto prirodné kráľovstvo. Kedže klan Okamoto sídlil blízko Konohagakure no sato, lesy pri tejto malinkej dedine boli obrovské a plné rôznych zvierat. Satorii si konečne našiel priateľa s ktorým trávil skoro celé dni. Spoločne trénovali, spoločne sa smiali, učili sa a navzájom si pomáhali. Satorii bol šťastný ako ešte nikdy pred tým. Konečne našiel svojho najlepšieho priateľa. Toto priateľstvo sa postupom času zmenilo na rivalitu, dávali si rôzne súboje a súťaže aby zistili kto z nich je lepším shinobi.
Rozdelenie spoločnej cesty:
Satorii a Kazuki boli veľmi dobrými priateľmi aj po niekoľkých rokoch. Aj keď stále mdzi sebou súperili, dokázali si poradiť a spoločne prekonať rôzne nástrahy sveta ninju. Prešlo niekoľko rokov a obidvaja sa stále zlepšovali. Satorii veľmi tvrdo drel a trénoval každý deň len aby doviedol svoje schopnosti ku dokonalosti. Robil pre to všetko. A niekedy to až moc preháňal. No bol to veľmi schopný a šikovný ninja takže tie tvrdé a zdĺhavé tréningy sa mu na niečo vyplatili. Jedného dňa sa Satorii stretol z Kazukim a ten mu oznámil že ochádza. Dostal prácu mimo dediny, bola to práca ktorá sa len tak neodmieta. Mal strážiť feudálneho pána zeme ohňa. Kazuki odišiel a Satorii zostal zase sám. Stal sa z neho Jounin a dúfal že sa ešte niekedy z Kazukim vráti. Prešla veľmi dlhá doba a Kazuki sa stále nevracal. Čakanie ho už pomaličky omrzelo a rozhodol sa ísť vlastnou cestou. Bol ninja z Konohagakure no sato, Jounin a sensei. Jeho schopnosti ešte stále nedosahovali k dokonalosti, no bol zo dňa na deň silnejší. Prišla vojna, v ktorej Satorii ako jeden z mála ninjov prežil. Rozhodol sa ale Konohu opustiť. Hľadal miesto kam sa by mohol prichýliť. Narazil na jednu veľmi zvláštnu dedinu, ktorá sa mu už od prvej chvíle zapáčila. Mieril si to ulicami a už vtedy vedel že toto bude miesto kde chce zostať. Kráčal priamo ku budove kage, kde sa chcel pozrieť na vodcu tejto dediny ktorej meno bolo Higakure no Sato. Vošiel do budovy, vyšiel schodami a zastavil sa pred dverami na ktorych bolo napísané "Hikage". Pousmial sa, zaklopal a vošiel dnu. Keď tak spravil nemohol uveriť vlastným očiam. V kancelárií Hikageho sedel Kazuki. Jeho starý súper a taktiež najlepší priateľ. Stretnutie starých priateľov konečne nastalo. Satorii sa okamžite pridal ku jednotkám Higakure no Sato a sľúbil že bude túto dedinu a taktiež Kazukiho ochraňovať aj keby mal pritom prísť o život.
Dlhé roky v novej rodine a osudové rozhodnutie:
Prešlo pár rokov rokov a Satorii mal konečne svoju rodinu ktorú mohol brániť celým svojím životom. Miloval ich, staral sa o nich a nedal na nich dopustiť. Stal sa pravou rukou Hikageho, jeho verného priateľa z detstva a spoločne spravovali dedinu. Satorii dodržiavl svoje slová a ochraňoval Kazukiho aj dedinu najlepšie ako len vedel a zatiaľ sa mu to všetko aj darilo. Bolo krásny deň a Satorii sa s Kazukim vydal do vedľajšej dediny aby podpísali mierovú dohodu. Kráčali spoločne cestou ku nemenovanej dedine a rozprávali sa o starých časoch. Bolo to vážne super. Všetko išlo podľa plánu a oni dvaja sa mali stále radšej a radšej. Boli ako zohraná dvojka a navzájom si bránili chrbát. Vždy keď nastali nejaké nepriaznivé situácie spoločne to hravo zvládli bez toho aby tasili svoje katany alebo aby bol jeden z nich zranený. Boli známy po celom svete. Každý poznal ich mená a tak isto aj ich príbeh. Boli populárny. Po veľmi dlhej ceste konečne dorazili do tej dediny. Strávili tam pár dní a na danej zmluve sa nakoniec dohodli. S radosťou a úsmevom na tvári kráčali späť do svojej dediny keď v tom ich niekto prepadol. Bola to partička akýchsi shinobi ktorý si mysleli že môžu len tak prepadnúť Hikageho a potom odísť bez následkov. Prešla sotva minúta a už ležali na zemi v prachu a vo svojej vlastnej krvi si namáčali tváre. Kazuki sa ani nepohol, Satorii to vyriešil sám bez toho aby potreboval pomoc. Bola to len obyčajná partička ninjov a tak ju nepotreboval. Bolo po všetkom a tak Satorii a Kazuki pokračovali vo svojej ceste. Netrvalo dlho a konečne dorazili domov. Namierili si to rovno do Kazukiho kancelárie. Vošli dnu a sadli si na stoličky, poriadne sa ponaťahovali a naraz si oddýchli. Začali sa smiať na tom že už boli vážne ako dvojičky. Kazuki vzal tie faktúry o dohode a uložil ich do svojho stolíka. Potom ponúkol Satoriimu šálok čaju a ten ho samozrejme že neodmietol. Miloval čaje a to Kazuki veľmi dobre vedel. Sedeli v jeho kancelárií asi tak dve hodiny a neustále sa rozprávali. Vypili čaj, ktorý bol už studený a Satorii sa vybral domov. Nastala noc. Všade bol kľud. Odrazu sa ozval výbuch. Satorii okamžite pribehol ku oknu a pozrel sa čo sa deje. Zaútočili na nich. Obliekol sa a okamžite bežal za Kazukim. Tento nečakaný útok mala na svedomí dedina s ktorou práve podpísali dohodu o miery. Bol to podraz. Higakure bola napadnutá a teraz bolo na všetkých shinobi z nej aby svoj domov bránili. Bol to dlhý a náročný boj. Veľmi veľa shinobi zahynulo pre jej ochranu. Satorii a Kazuki odrážali útoky nepriateľov a všetko sa zdalo že bude v poriadku, keď v tom sa ozval obrovský výbuch a Hikageho budova ktorá bola priamo za nimi vybuchla. Črepy a rôzne veľké úlomky stien zasiahli Kazukiho a roztrhali ho na márne kúsky. Satorii to všetko videl na vlastné oči. Kľakol si na zem a z očí mu začali stekať slzy. Nedokázal ochrániť svojho partnera, priateľa, Hikageho tejto dediny. Bol v koncoch. Všetky jednotky tejto dediny pomaly ale rýchlo umierali. Satorii zostal sám. Rozhodol sa pre útek. Vedel že už nie je žiadna šanca na prežitie a ochránenie dediny. Bežal ku sebe domov (dom mal neďaleko dediny, takže mu ho nezničili), vzal si veci a utiekol.
Nová Etapa života:
Prešlo len pár minút od toho ako opustil zničenú Higakure no Sato. Kráčal pustým lesom a užíval si tieto minúty plné slobody ale aj smútku ktorý zo sebou zobral keď odchádzal z dediny. Slnečné lúče prenikali cez koruny stromov a ožarovali cestu pred Satoriiho nohami. Bol vážne veľmi krásny deň. Vtáčiky štebotali a poletovali z korún stromov sem a tam. Satorii bol oblečený vo svojom tradičnom oblečení. Mal na sebe svoje oceľové brnenie v ktorom mal zastrčený svoj meč, zelenú šatku a pod brnením čierny sveter pripevnený k nohaviciam opaskom s kostrou. Na chrbáte si niesol svoj batoh v ktorom mal oblečenie a všetko čo potreboval nato aby sa živý a zdravý dostal do cieľa. Kráčal špirálovitou cestičkou po lese a počúval okolité zvuky. Po dlhej dobe sa konečne začal usmievať a tešil sa na svoju novú etapu života. No to ešte netušil, že sa stane niečo čo ho postrčí úplne iným smerom akým pôvodne plánoval ísť. Neustále kráčal lesom a snažil sa prísť do najbližšej dediny čo najskôr. V tom ale niečo započul. Boli to ako keby kroky, ktoré išli priamo za ním. Otočil sa a obzeral sa navôkol seba, no aj tak nič nenašiel. Bolo to zvláštne a miestami až strašidelné. Rozhodol sa nevšímať si to a kráčal ďalej. Tak aj urobil. Pokračoval vo svojej ceste za šťastným životom keď v tom sa pred ním objavila osoba s čiernou kapucňou na hlave. Rudé oči svietili z tmy ktorú kapucňa vytvárala a palica ktorú neznámy držal v pravej ruke vyzerala ako palica ktorú videl opretú o jeden zo stromov blízko jeho rodného domu pred necelými tromi rokmi. Satorii okamžite odskočil do zadu a vražedným pohľadom sledoval neznámeho. "Kdo ste?!" Zakričal na neho. "Čo po mne chcete?! To vám nestačilo zničenie mojej dediny?! Chcete zabiť aj mňa?!" Opýtal sa ho chladným hlasom. Neznámy muž stále neodpovedal, len sa pozeral sa mierne sa potácal zo strany na stranu. Vyzeral ako keby mal vypité, a možno tomu aj tak bolo. Satorii pristúpil o kúsok bližšie a zopakoval svoje otázky. Neznámy muž v tom zdvihol ruku a ukazovákom ukazoval na Satoriiho. Pustil palicu, no tá namiesto toho aby spadla zostala stáť na mieste ako kôl. Rukou v ktorej držal palicu si dal dolu kapucňu. Satorii si okamžite všimol samé jazvy ktoré mal na tvári. S prekvapením výrazom sa pozeral na cudzinca a neveril svojim očiam. Nakoniec muž prehovoril. "Ty..." To je všetko čo sa z neho dostalo von. "Ja?.." Opýtal sa ho ešte viac prekvapený Satorii. "Ty si ten, ktorého hľadám." Usmial sa a prehrabol si vlasy. "Prečo hľadáte zrovna mňa?" Opýtal sa Satorii. "Nechápeš to...Sledoval som ťa veľmi dlhý čas, Satorii." Povedal cudzinec. "Odkiaľ ma poznáte?" Opýtal sa. "Ako hovorím, sledoval som ťa veľmi dlhý čas. Moje meno je Zentaro Ayame." Poklonil sa. "Som potulný ninja hľadajúci svojho nástupcu v predaní tajného zvitku s technikou Kuchiyose no Jutsu. Aby som upresnil o čom rozprávam, keď si bol ešte malý chlapec tvoji rodičia mi dali túto techniku a povedali, že keď dospeješ, mám ti ju dať. Dedila sa vo vašej rodine z generácie na generáciu a teraz nastal ten správny čas aby si pokračoval ty." Siahol rukou za chrbát a snažil sa vybrať ten zvitok, no Satorii okamžite vytiahol svoj meč a vytasil ho na Zentara. Nevedel že siaha pre zvitok a preto to bral ako signál k útoku. "Ou...kľud, mladý shinobi. Ja ti nechcem ublížiť." Povedal a pokračoval vo vyťahovaní. Nakoniec ho aj pod hrozbou ublíženia na zdravý vytiahol a ukázal mu ho. Položil ho na zem a rozprestrel ho. "Vy ste poznali mojich rodičov?" Opýtal sa ho. "Samozrejme, keby som ich nepoznal, neprinesiem ti toto." Povedal s úsmevom na tvári. Satorii sa taktiež mierne usmial a skryl svoj meč späť do púzdra. Kľakol si ku Zentarovi a pozeral sa na ten zvitok. "Tak ja ti to teda predvediem. Ustúp trošku." Povedal a následne Satorii ustúpil o kúsok dozadu. Zentaro si zahryzol do prsta, krv si rozotrel v dlani a spravil pečate. "Kuchiyose no Jutsu!" Povedal a ruku na ktorej mal krv priložil na zvitok. Na zvitku sa objavil oblak pary, no tá za malú chvíľu zmizla. Teraz tam sedelo malé, biele vĺča. "Toto je Jun." Usmial sa Zentaro. Satorii okamžite pribehol ku zvitku. "Ten je krásny." Usmial sa."Ano je. Teraz je ešte malinký, no keď vyrastie bude z neho riadny a veľmi silný vlk." Hneď ako Yachi pribehol, Jun sa postavil na svoje malinké labky a zavrčal na neho. "Ešte ťa nepozná, no spozná. Neboj sa." Usmial sa. "A teraz hlavný dôvod prečo som tu. Hneď ako mi tvoji rodičia dali tento zvitok, poverili ma aj tvojím tréningom. Keďže máš už tréning za sebou a to veľmi prísny, rozhodol som sa že bude úplne stačiť keď ťa naučím túto techniku používať." Povedal a zrušil techniku, čo spôsobila že sa Jun vrátila do svojho sveta. Zroloval zvitok a dal si ho späť na chrbát. "Poznal som Kazukiho, takže viem že ten tréning ktorý ste spolu podstúpil musel byť nároční, no zocelí ťa." Satorii zostal veľmi prekvapený. "Vy ste ho poznal? Takže už asi viete čo sa stalo." Zhlboka sa nadýchol a pozrel sa do neba. "Viem čo sa stalo a ver tomu že ma to veľmi mrzí." Odvetil mu. Po chvíli sa opäť pozrel na Satoriiho. "Tak, je to na tebe. Pôjdeš somnou? Alebo budeš pokračovať v ceste?" Opýtal sa ho. Satorii chvíľku len tak stál a rozmýšľal či pôjde alebo zostane. Nakoniec sa rozhodol zostať so Zentarom a učiť sa nové Jutsu.
Ozajstný Priateľ:
Po odsúhlasení sa Satorii vydal zo Zentarom na ďalšie dobrodružstvo. Cesta bola dlhá a čas sa krátil. Po necelej hodine kráčania kľukatou cestičkou v lese boli konečne na mieste výcviku. Bol to starý opustený dom. Teda aspoň tak vyzeral. V skutočnosti to bol Zentarov dom. Pri tejto ceste mal najprv Satorii obavy, no tie opadli hneď ako pochopil všetko čo sa teraz stalo. Vošli do domu a Zentaro si hneď sadol na gauč. "Prepáč, Zentaro. Nechcem byť neslušný, no nemám toľko času nato aby som tu len tak posedával." Povedal a keď sa na neho Zentaro pozrel, usmial sa. Zentaro sa okamžite postavil a kráčal ku Satoriimu. Ten sa pripravoval na ranu, alebo vynadanie...no nemal dôvod. Zentaro ho iba chytil za hlavu a usmial sa. "Máš pravdu, tak poďme." Povedal a vyšiel z domu. Postavil sa na dvor ktorý mal za domom a čakal na Satoriiho. Ten prišiel chvíľu po ňom a zavrel za sebou dvere. Postavil sa pred Zentara a čakal čo sa bude diať. Zentaro spravil pečate a privolal zvitok. Hneď ako tak spravil ho chytil do ruky a rozložil ho na zemi. "Pristúp ku mne, Satorii." Povedal a ukázal mu rukou nech príde. Satorii pristúpil ku nemu a zvitku. "Prvé vec čo musíš spraviť je, že musíš podpísať zmluvu zo zvieraťom ktorého chceš privolať. Jediné čo stačí je, že sa podpíšeš do tohoto zvitku svojou krvou." Satorii si kľakol, zahryzol si do prstu a krv si otlačil na všetky ostatný prsty. Naklonil sa nad nad zvitok že sa už ide podpísať keď v tom si všimol ďalšie mená na zvitku. Mama...Otec.. Pomyslel si, usmial sa a nakoniec sa podpísal na zvitok. Utrel si krv a postavil sa. "Hotovo." Povedal sebavedomo a čakal čo bude ďalej. "Super, teraz si právoplatne podpísal zmluvu z vlkmi. Hneď ako budeš potrebovať ich pomoc, stačí sa pohrýzť a krv si potrieť na dlaň. Potom spravíš pečate a ruku s krvou priložíš na zem, alebo hocaké pevné miesto. To ale platí iba pri zvieratách ktoré musia stáť. Keď podpíšeš zmluvu z nejakým lietajúcim zvieraťom, môžeš ho samozrejme privolať aj vo vzduchu." Povedal mu a čakal, kým to Satorii pochopí. Ten to na prekvapenie pochopil na prvý krát. "Tak...teraz to už treba iba trénovať. Nečakaj že sa ti to podarí hneď na prvý krát a taktiež sa môže stať že zviera ktoré privoláš ťa vôbec nebude poslúchať a nebude ťa mať nejak extra v láske." Podotkol a vošiel späť do domu. Teraz už to bolo iba na Satoriim. Začal sa sústrediť, naberal čo najviac síl. Keď si mi myslel že je pripravený, spravil pečate a ruku s krvou priložil na zem. "Kuchiyose no Jutsu!" Povedal, no vôbec sa mu to jutsu nepodarilo. S toho čo privolal sa nedalo rozpoznať, či je to samička alebo samec. Zrušil techniku a pokúšal sa o to znovu. Prešiel skoro celý deň a Satorii už bol úplne vyčerpaný, stále sa mu nepodarilo privolať Juna. Snažil sa najviac ako len vedel, no nezvládal to. Rozhodol sa ísť si oddýchnuť a vyskúšať to zas ráno. Tak sa aj stalo. Hneď ako sa ráno zobudil, vyšiel na dvor a opäť trénoval. No bez výsledku. Prešli necelé dva dni a Satorii sa skoro nikam nepohol. Bol s toho moc smutný. No Zentaro ho povzbudil a Satorii bol pripravený na ďalšie kolo. Vyšiel von a postavil sa na trávu. V jeho očiach bolo vidieť tak obrovské sebavedomie aké ešte nikdy nemal. Kusol sa do prsta a krvou si potrel dlaň. Tak ešte naposledy... Pomyslel si a začal robiť pečate. "Kuchiyose no Jutsuuuu!!" Zakričal a ruku priložil k zemi. Jeho telo zahalil dym. V dyme boli vidieť obrysy človeka a niečoho čudného čo držal v ruke. Zentaro ktorý stál na schodoch len neveriacky pozeral a čakal čo to má Satorii v rukách. Vietor zafúkal a dym sa rozptýlil do všetkých strán. Keď už bol prečo aj ten posledný obláčik dymu Zentaro sa usmial a začal tlieskať. Pred jeho očami stál Satorii a v rukách držal Juna. "Výborne!!" Povedal a pochválil Satoriiho. Ten sa len usmieval a šťastný vyhadzoval Juna do vzduchu. Satoriiho tréning bol u konca a teraz sa konečne mohol vydať na svoju cestu. Zentaro, ktorý bol nesmierne rád že s ním nakoniec Satorii išiel ho odprevadil von z lesa. Rozlúčili sa a Satorii pokračoval v ceste. Prešlo niekoľko dní a už konečne videl miesto na jeho prežitie. Bolo to krásne miesto na úpetí hôr skryté v prírode. Bol veľmi rád, že sa naučil niečo nové a taktiež že už je konečne v jeho novom domove. Ešte pred tým, ako vošiel do domu sa postavil na lúku hneď vedľa a musel si vyskúšať svoju novú techniku. "Kuchiyose no Jutsu." Povedal a privolal Juna. To čo videl ho strašne prekvapilo. Jun vyrástol a stal sa z neho dospelý vlk. "Ahoj, Satorii." Povedal Jun a Satorii len tak pozeral s otvorenými ústami. "T-ty....rozprávaš?".. Opýtal sa. "Ano, každý plno vyvinutý vlk dokáže rozprávať." Povedal Jun a usmial sa. Satorii len prikročil ku nemu a zasmial sa. "To je supéééér." Zakričal a objal Juna. "Toto bude vážne skvelé." Povedal a spoločne z Junom vkročili do domu.
Nájomný vrah:
Satorii a Jun žili pokľudný život vo svojom novom domčeku. Spoločne sa starali o úrodu, pestovali ovocie, zeleninu a všetky ostatné veci na prežitie. Boli na všetko sami, dreli od rána do večera. Taktiež každý deň trénovali, predsa Satorii je stále ninja a tak nemôže zabudnúť bojovať. Boli zohraný, presne ako kedysi Satorii s Kazukim. Rozumeli si a stali sa z nich priatelia na život a na smrť. Jun pomáhal Satoriimu zabudnúť na všetko čo sa stalo. A zato mu Satorii nesmierne vďačný. Spravil by pre neho všetko a taktiež aj Jun pre Satoriiho. Všetko bolo v poriadku, ich život bol kľudný a nemuseli riešiť nijaké problémy. Až do jedného dňa kedy Satoriimu prišiel akýsi list. Nevedel od koho je, no bolo v ňom správa a popis jednej osoby. Satorii najprv nechápal, no potom mu to začalo pomali dochádzať. Dom v ktorom teraz žili asi pred tým patril nejakému nájomnému vrahovy. Tento dom nebol Satoriiho. Našiel ho jedného dňa keď sa bol prejsť. Nikoho tu dlhé roky nevidel a bol tu kľud tak sa rozhodol tu žiť. V liste bolo všetko, všetky údaje.. Ten človek ktorý tu pred tým býval mal teraz za úlohu zabiť nejakého diplomata. Pravdou bolo, že Satorii nad tým začal uvažovať. Rozmýšľal či túto prácu vezme aj keď nebola určená pre neho. Už nebol shinobim nejakej dediny, bol na všetko sám a peniaze na spravovanie tohoto domu a na stravu sa míňali. To čo si vypestoval aj tak nebolo dosť nato aby prežili. Potajme chodil kupovať jedlo aby o tom Jun nevedel. Po dlhých dňoch rozmýšľania sa nakoniec rozhodol túto prácu prijať. Po konečnom rozhodnutí sa Satorii vydal na miesto kde sa tá osoba mala údajne skrývať. Tento diplomat utiekol a zobral zo sebou nejaké dokumenty. Pot mu stekal po tvári a nervozita v jeho tele stúpala. Kráčal som lesom smerom do jaskyne kde sa skrýval. Spustil sa dážď, kvapky dažďu mu stekali cez vlasy, po tvári až na zem. Vlasy mal za chvíľu nato kompletne mokré a tak isto aj oblečenie. V očiach mal sebaistotu a dôveru v seba samého, tvár bez emócií zakrývala pocity ktoré mal na srdci. Nervozita, strach...všetok stres ktorý v sebe mal bol ako kameň ktorí mu sťažoval život. Keď bol už len kúsok od jaskyne, pozrel sa do neba a čakal. Čakal kedy príde na scénu jeho svedomie a nedovolí mu niečo také spraviť. No nič sa nestalo. Vošiel do jaskyne a pozrel som sa na toho diplomata. Diplomat nepoznal Satoriiho a tak sa na neho iba prekvapene pozeral. Ten iba vytiahol meč a pristúpil ku nemu bližšie. Tvár mal zakrytú svojou šatkou a tak keby si to náhodou Satorii rozmyslí nemusí sa ničoho báť. Ten diplomat by ho nespoznal. No nestalo sa tak, Satorii si to nechcel rozmyslieť...potreboval peniaze. Sekol pred seba a zasekol svoju katanu do diplomatovej hlavy. Vytiahol ju, zobral dokumenty a utiekol. Tieto dokumenty odniesol na miesto ktoré bolo taktiež dopodrobna popísané v liste a položil ich na kameň. Odišiel a skryl sa v neďalekých kríkoch. Pozoroval miesto kam ich dal a čakal. Videl niekoho prichádzať. Muž zahalený tieňom prichádzal. Zodvihol dokumenty a chcel odísť, no v tom započul šušťanie. Bol to Satorii ktorý sa v kríkoch pohol a tým na seba upozornil. Bola to začiatočnícka chyba a on sa zato veľmi hanbil. Strhol sa súboj...bojovalo sa dlho a tvrdo no Satorii prehral. Celý dorezaný a dobitý zostal polomŕtvy ležať na zemi a pomaličky dýchal. Vedel že toto boli jeho posledné minúty života. Veril že ho niekto nájde a pomôže mu...no pritom aj vedel že to sú už iba jeho predstavy a nikto nepríde.
¤ Techniky ¤
Samozrejme ovláda všetky základné techniky ninju ranku E. (Chodenie po vode, strome. Bunshin no Jutsu, Henge no Jutsu, Kawarimi no Jutsu...atď.)
C-rank Techniky:
Názov Techniky: Hi Shuriken
Popis: Vytvoří buď malé nebo velké shurikeny z hitonu.
Rank: C
B-rank Techniky:
Názov Techniky: Hi Tenshu Ryoute
Popis: Obalí ruce uživatele Hitonem, který okamžitě vychladne, je to extrémně tvrdá sloučenina.
Rank: B
Názov Techniky: Hi shuriken no Giga
Popis: Vytvoří obří shuriken.
Rank: B
Názov Techniky: Hi bunshin no jutsu
Popis: Vytvoří klony z Hitonu, jsou vytrvalejší a odolnější než stínové klony a po zničení mohou vybuchnout.
Rank: B
A-rank Techniky:
Názov Techniky: Hi Shirudo no jutsu
Popis: Štít z hitonu, který pohlcuje ninjutsu a tím se posilňuje.
Rank: A
Názov Techniky: Hajai tama
Popis: Technika bez ručních pečetí, z dlaně uživatele vystřelí velice žhavý proud hitonu.
Rank: A
S-rank Techniky:
Názov Techniky: Hi Chikara
Popis: Navazuje na Hi tenshu ryoute, vytvoří v dlaních uživatele slunce, které po zásahu nepřítele rozdrásá místo styku a spálí ho, následně se prudce zvětší a spálí celý cíl.
Rank: S
Kuchiyose no Jutsu:
Meno: Jun
Pohlavie: Muž (Samec)
Vek: 5 rokov
Vzhľad: Jun je celý biely. Na tvári má jazvy po rôznych súbojoch v ktorý bojoval spoločne zo Satoriim. Má zelené oči.
Zvláštnosti: Keď sa Jun rozzúri, jeho oči zmenia farbu na červeno. Jeho srsť sa naježí a je veľmi agresívny.
¤ Dovednostní body ¤
Taijutsu –-> 4
Síla --> 5
Rychlost –-> 5
Inteligence –-> 5
Genjutsu --> 0
Chakra –-> 5
Ruční pečetě –-> 5
Ninjutsu –-> 5
Celkem --> 34
Naposledy upravil DarkLezdgar dne Mon Sep 22, 2014 10:15 am, celkově upraveno 4 krát
DarkLezdgar- Genin
- Poèet pøíspìvkù : 11
Join date : 18. 09. 14
Re: Satorii Okamoto
pro Akuma Saito Fri Sep 19, 2014 9:12 pm
Pěkné, ale má to jeden háček, to jsou techniky. domlouval jsem se s Valarem, vím, že jste z části postavy z příběhu, takže mám jistou toleranci vůči vašim technikám. Techniky, které sis napsal ode mě neuvidí povoleno, dokud:
1. U každé nenapíšeš slabinu/ nevýhodu. ( U tvých vlastních je myšleno, samozřejmě.)
2. Nesnížíš si počet S Rank technik na jednu, pokud jsi však vůdcem vaší budoucí skupiny, můžeš si ty dvě nechat. ( Rovnou ti ale říkám, že nepočítej s tím, že ti povolím techniku "Hiton: kakumysairu no jutsu", pokud k ní nenapíšeš pořádně velkou slabinu. To, že to stojí hodně chakry není slabina, když to tvůj cíl stejně zabije.)
Ta druhá S Rank technika na tom je stejně, pořádně velká slabina, protože se prakticky jedna o instantní zabití a to ani na S Ranku jen tak nepovolím, ještě navíc někomu, kdo se může klidně obrátit proti normálním hráčům, nic osobního, jen si je budu chránit.
3. Techniku "Hi Shirudo no jutsu" nepřepíšeš tak, že blokuje maximálně techniky do Ranku A, pokud je rank Jutsu protivníka vyšší, projde naskrz štít ne štít, A Rank technika prostě neporazí S Rank, to prostě ne.
4. Nerozepíšeš i své Doujutsu, protože je velice těžké posoudit, zda-li bych ti ho měl ještě přidávat, když už tak máš přeOPéčkované Kekkei Genkai. Napíšeš si všecny jeho schopnosti a limity. Také nevýhody jeho používání. Také by mě zajímalo, když uvádíš slovo "Předmět" u svého popisu Doujutsu, zda-li myslíš také člověka nebo jenom doopravdy věci.
Když splníš tyto podmínky, dám ti PODMÍNĚNĚ POVOLENO. To znamená, že si nárokuji kdykoliv ve hře upravit tvoje schopnosti, pokud uvidím, že se silou, kterou jsem ti povolil se neumíš chovat.
A ke konci bych tě pak poprosil, aby jste si s Valarem dopsali dovednostní body, hodně štěstí vám přeji hoši. ^^
Akuma Saito- Zankage
- Poèet pøíspìvkù : 84
Join date : 07. 08. 14
DarkLezdgar- Genin
- Poèet pøíspìvkù : 11
Join date : 18. 09. 14
Akuma Saito- Zankage
- Poèet pøíspìvkù : 84
Join date : 07. 08. 14
Re: Satorii Okamoto
pro DarkLezdgar Sun Sep 21, 2014 11:05 am
Edit: Dopísané dovednostné body ^^ ... Na dokončenie charakteru ešte potrebujem aby si charakter dokončili Eduard & Valar =) Takže prosím o strpenie =D
DarkLezdgar- Genin
- Poèet pøíspìvkù : 11
Join date : 18. 09. 14
Strana 1 z 1
Povolení tohoto fóra:
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru|
|
|